Protopia Symbiocénu

Protopia Symbiocénu nevyrastá z veľkých plánov, ale z malých krokov, ktoré sa dejú tu a teraz. Nie je to revolúcia, ktorá prevráti svet naraz, ani utópia, ktorá čaká na svoju dokonalú budúcnosť. Je to evolučný pohyb prítomnosti — pomalý, trpezlivý, každodenný — ktorý mení spôsob, akým sme v svete zakorenení.

V tejto protopickej prítomnosti sa rodí symbiocénna budúcnosť: nie ako návrat do minulosti, ale ako jej hlboké napojenie. Predcivilizačné kultúry CTCC a DNCC ukazujú, že mier, vzťahovosť a spolužitie nie sú romantickým mýtom, ale reálnou skúsenosťou ľudstva. Protopia Symbiocénu ich neidealizuje — iba pripomína, že v sebe máme stále schopnosť žiť v harmónii so svetom.

Prítomosťou tvoríme budúcnosť, ktorá nie je skokom, ale pokračovaním: krok za krokom, vzťah za vzťahom, v rytme života, ktorý sa učí z minulosti a tvorí prítomnosť, aby budúcnosť bola o kúsok symbiotickejšia než dnes.
#ecotopia #utopia #retrotopia #antropocene #symbiocene #protopia
https://www.peoplecomm.cz/sk/symbiocenna-mysel

Osud UTÓPIE
Utópie boli zdiskreditované alebo ich vyčerpala ekonomická logika, ktorá nedokáže myslieť v kategóriách spoločného dobra.
Vyčerpala ich modernita sama: jej ekonomika, jej politika, jej rýchlosť, jej krízy, jej cynizmus.
Ľudia prestali veriť, že „veľké projekty“ sú možné - vyčerpala sa dôvera v tých, ktorí ich mali uskutočniť.
Technologická akcelerácia – budúcnosť je príliš rýchla modernita ju chcela ovládnuť.
plánovanie stráca zmysel, zmeny sú nepredvídateľné, horizont sa skracuje na „zajtra“.
Vyčerpala realita ekologických limitov, ktoré modernita ignorovala!
Kultúrny cynizmus – posmech z veľkých ideálov - veľké vízie stali podozrivé.
„Utopické“ začalo znamenať „nebezpečné“ - utópie boli diskreditované, nie vyčerpané.

A preto sa hľadanie presunulo inde – v retro, v komunitách, v malých svetoch, v návrate k ľudskosti.

Ekotopia = utópia budúcnosti
Epištola Ekotopijcom = postUtópia prežitia
Retrotópia - (aj Fisherov realizmus) teória, ktorá vysvetľuje, prečo sa to stalo
#ecotopia #utopia #retrotopia #antropocene #symbiocene
https://www.litcentrum.sk/dielo/kapitalisticky-realizmus

Keď sa budúcnosť stane hrozbou

Keď sa budúcnosť prestane javiť ako priestor možností a začne pôsobiť ako hrozba, mení sa samotná povaha nášho myslenia. Zmizne odvaha plánovať, nahradí ju túžba ukryť sa. Spoločnosť sa potom obracia späť – nie preto, že by minulosť bola lepšia, ale preto, že je známa a nebolí takou neistotou.

V takomto svete sa veľké vízie rozpadnú na malé útočiská: komunitu, blízkosť, remeslo, vzťahy, ktoré dokážeme udržať v rukách. Scott Peck ukazuje destruktivní následky necivilizovaného jednání.

Budúcnosť ako projekt sa mení na budúcnosť ako prežitie. A práve v tejto zmene sa ukazuje, že strach z budúcnosti nie je len civilizačná diagnóza, ale aj výzva – znovuobjaviť, čo znamená byť človekom v čase, keď sa horizont zužuje.

#ecotopia #utopia #retrotopia #antropocene #symbiocene
https://www.databazeknih.cz/knihy/svet-ktery-ceka-na-zrozeni-navrat-k-civilizovanosti-24216

Namiesto utópie prichádza Retrotópia

Bauman hovorí, že spoločnosti sa dnes neupínajú k budúcnosti, ale k minulosti, ktorú si idealizujú.
Nie preto, že bola lepšia, ale preto, že je poznateľná a menej desivá.

Callenbach v Epištole nerobí nostalgickú retrotopiu, ale robí niečo podobné:
vracia sa k základným, starým hodnotám – komunita, remeslo, lokálnosť, vzájomnosť.

Je to návrat k „malému svetu“, ktorý pôsobí bezpečnejšie než globálna neistota.
#ecotopia #utopia #retrotopia #antropocene #symbiocene
https://www.vydavatelstvoartforum.sk/en/books/peter-gala/retrotopia/

Epištola Ekotopijcom nie je provokácia, ale návod

Callenbachova *Epištola k Ekotopijcom* už nemá iskru utopickej provokácie, akú niesla *Ekotopia*. Je to text človeka, ktorý vidí svet na pokraji ekologického a spoločenského zlomu a namiesto vízií ponúka **praktickú múdrosť pre prežitie**. Epištola je návodom nie v technickom zmysle, ale v hodnotovom: ukazuje, ako zostať ľudský v neludských časoch, ako pestovať komunitu, solidaritu a zručnosti, ktoré budú dôležitejšie než akýkoľvek politický program.

Nie je to plán na záchranu civilizácie, ale **kompas**, ktorý ukazuje smer, keď sa staré mapy rozpadajú. Callenbach už neprovokuje – odovzdáva dedičstvo tým, ktorí budú musieť žiť v budúcnosti, ktorú on len tušil.
#ecotopia #utopia #retrotopia #antropocene #symbiocene
https://cepa.priateliazeme.sk/nas-archiv/zo-sveta/1044-epitola-k-ekotopijcom

Ekotopia nie je návod, ale provokácia

Callenbachova Ekotopia nevznikla ako manuál na budovanie dokonale zelenej spoločnosti. Je to skôr zrkadlo, ktoré nastavuje našej civilizácii a pýta sa, prečo považujeme ekologickú devastáciu, odcudzenie a nekonečný rast za normu. Ekotopia provokuje tým, že ukazuje radikálne iný svet – nie preto, aby sme ho slepo kopírovali, ale aby sme spochybnili vlastné predstavy o tom, čo je možné.

Jej sila spočíva v tom, že nás vyruší. Núti premýšľať, kde sú hranice našej predstavivosti a prečo ich tak ochotne prijímame. Ekotopia nie je hotový plán, ale myšlienkový experiment, ktorý otvára priestor pre odvahu predstavovať si budúcnosť inak.
3. apríla 2026 by mal Ernest Callenbach 97 rokov.
#ecotopia #utopia #retrotopia #antropocene #symbiocene
https://archetypal.cz/portfolio/ecotopia-ernest-callenbach/

Vyzerá stabilne, kým nevybuchne

Systém bez spätných väzieb vytvára ilúziu stability
(reakcia na diskusiu o globálnej stabilite na WEF Davos 2026)

Moderná spoločnosť si často nahovára, že stabilita je prirodzený stav. Ak systém funguje dnes, predpokladáme, že bude fungovať aj zajtra. Ak čísla rastú, veríme, že všetko je v poriadku. Tento pocit bezpečia je však často len optický klam. Mnohé systémy, najmä ekonomické, fungujú bez dostatočných spätných väzieb. A systém, ktorý nevidí svoje vlastné chyby, neprodukuje stabilitu, ale jej ilúziu.

Ekonomika je typickým príkladom. Dlhé obdobia môže pôsobiť pokojne a predvídateľne, aj keď v jej vnútri rastú nerovnováhy, ktoré nikto nevidí alebo nechce vidieť. Ceny nereflektujú skutočné náklady, dlhy rastú rýchlejšie než schopnosť ich splácať, ekologické škody sa neobjavujú v účtovníctve a sociálne napätie sa maskuje štatistikami. Všetko vyzerá stabilne, až kým nepríde „inventúra“ – kríza, kolaps, šok – a ukáže sa, že stabilita bola len tenkou vrstvou farby na prehnitom dreve. Ekonomika funguje ako tlakový hrniec bez manometra: ticho sa zahrieva, až kým nevybuchne.

Živé organizmy fungujú úplne inak. Ich stabilita nie je výsledkom ignorovania problémov, ale neustálej spätnej väzby. Keď stúpne teplota, telo sa potí. Keď klesne hladina cukru, hormóny ju upravia. Keď sa poškodí tkanivo, spustí sa zápal. Každá bunka, každý orgán, každý ekosystém neustále porovnáva to, čo je, s tým, čo má byť. A ak sa objaví odchýlka, okamžite reaguje. Život je vlastne nepretržitá inventúra. Nemá luxus ignorovať spätnú väzbu, pretože ignorovanie znamená smrť.

Tento rozdiel je zásadný. Ekonomika často pripomína sieťový protokol s latentnou chybou: všetci vedia, že chyba existuje, ale nikto ju nevyužíva, takže systém pôsobí stabilne. Až kým jeden aktér nezačne chybu zneužívať – alebo kým sa objaví neúmyselná chyba – a celá sieť sa musí narýchlo prekonfigurovať. Presne tak fungovali finančné trhy pred rokom 2008, globálne dodávateľské reťazce pred pandémiou, energetické systémy pred geopolitickým šokom či potravinové banky pred inventúrou. Stabilita nebola výsledkom robustnosti, ale predpokladu dobrej vôle. A predpoklad nie je spätná väzba.

Život funguje, pretože reaguje. Ekonomika kolabuje, pretože ignoruje. Život rastie do zrelosti, nie do nekonečna. Ekonomika rastie do nekonečna, aj keď tým podkopáva vlastné základy. Život rešpektuje limity, ekonomika ich externalizuje. Život je adaptívny, ekonomika je rigidná. Život vidí svoje chyby, ekonomika ich odkladá.

Ak chceme, aby ekonomika bola stabilná ako živý organizmus, musí mať skutočné spätné väzby. Musí internalizovať ekologické a sociálne náklady, prestať ignorovať dlhodobé riziká a prestať optimalizovať len pre krátkodobý zisk. Musí fungovať ako systém, nie ako abstraktná hra čísel. Inak bude stabilita vždy len ilúziou.

Skutočná stabilita nevzniká tým, že problémy nevidíme. Vzniká tým, že ich vidíme včas. A v tom je rozdiel medzi ekonomikou a životom: život prežíva, pretože reaguje. Ekonomika prežíva len dovtedy, kým nepríde inventúra.
#globalstability #WEF #davos #antropocene #feedback #WEF2026

Sociálne platformy sa podľa nich stali obrovskými strojmi na testovanie pozornosti používateľov.
#AI #antropocene
https://zive.aktuality.sk/clanok/9J3VGAf/analyza-odhalila-krutu-pravdu-youtube-rozpravkovo-zaraba-na-najhorsom-type-obsahu/

A N T R O P O C E N O
2023. Instalación. Impresiones sobre papel con tinta a base se barro, Impresión en el suelo sobre barro local (Vega Alta, P.R.)

El texto son 100 palabras que hacen reflexión de nuestra evolución y huella

#ecoart #ecofeministart #ecofeminismo #ephemeralart #arteefimero #installation #grabado #printmakingart #antropocene #antropoceno

Civilizácia ako subsystém fungujúci ako abstraktná koordinačná vrstva života ;-)
#bias #civilisation #system #life #antropocene #disociete #disocial

RT: https://rockosbasilisk.com/users/igisho/statuses/115827054271434499

Článok "Biológia civilizácie" obsahuje hneď v úvode úplne zásadnú chybu, inak sa mi páči.
Jeho najpodstatnejším nedostatokom je neporozumenie anabolizmu.

ANABOLIZMUS vysvetľujem v mojej tretej knihe: SymBiocénna MYSEĽ: Sprievodca svetom osobnej a skupinovej Mysle a vzťahov – makrohistorický pohľad z vnútra skupiny

Zásadná chyba pohľadu je: "systém rozvádza energiu ako krv".
Krv rozvádza energiu (energetické substráty), ktorá je tvorená endogénne vďaka (centrálnemu) dýchaniu a tráveniu a rozvádza ju tam, kde ju nevieme sami tvoriť - teda bunkám (bunky z nich tvoria ATP). BUNKY sú absolútne závislé na prívode živín (aj keď kyslík si vedia čiastočne získať aj kožným dýchaním).

Civilizácia aj jej finn-ekonomický model ale redistribuuje len energiu ktorú extrahuje, lebo ju vyrobiť nevie. Energiu ktorú distribuuje tvorí alebo tvorila (u fosílnej energie) ju len anabolická schopnosť fotosyntetizujúcich bytostí viazať slnečnú energiu, ktorá neprichádza centrálne ale naopak je prinášaná plošne. Finn-ekonomicky systém ju len extrahuje a redistribuuje naspäť na miesta, kde vznikala. Redistribúcia teda nie je nutnosť pre život, ale nutnosť pre fungovanie neživých peňažných a ziskotvorných systémov a entít!

Civilizácia nie je organizmus a nemá BIOlógiu, pretože nemá primárny anabolizmus.
Na rozdiel od heterotrofných organizmov nemá ani ekologickú spätnú väzbu.
Je to "heterotrof", ktorý sa odpojený od biológie (cyklu života), len na nej parazituje.

#bios #vz #profit
#redistribution #antropocene
#locality #symbiocene
https://altky.sk/biologia-civilizacie/

Home first
#antropocene #homeless #home
https://faircompanies.com/videos/how-finland-fixed-homelessness-while-the-us-fails-home-vs-shelter/

Luke Kemp - Goliášova kliatba
#antropocene #goliath #curse #symbiocene
https://www.youtube.com/watch?v=bOh0qhVuKkE&pp=ygUJbHVrZSBrZW1w

O svete „naruby“, kde „pre pár nenažratých milióny hladujú“ a „za zločiny žiadne tresty“. Poukazuje na nespravodlivosť, chamtivosť a morálny úpadok.
#song #antropocene
https://m.youtube.com/watch?v=XhKRhrFA-bU

"Keď ti duša padne ako Windows"
#EOS #EOS10 #antropocene
https://copilot.microsoft.com/shares/JRW7P6Cnv6RZ48taeQw4J

Wi-fi router vás špehuje!
Dokáže vás špehovať, aj keď pri sebe nemáte žiadnu elektroniku.
#spying #wifi #tech #antropocene
https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/771718-wi-fi-router-vas-dokaze-spehovat-aj-ked-pri-sebe-nemate-ziadnu-elektroniku/